175. výročie narodenia Dr. Mikuláša Thege Konkolyho

Dňa 20. januára 2017 sa na Ústredí národnej meteorológie v Budapešti pod záštitou Národného meteorologického centra a MTA výskumného centra pre astronómiu a geovedu konala spomienková slávnosť z príležitosti 175. výročia narodenia Dr. Mikuláša Thege Konkolyho. Pri tejto príležitosti sme si položením pamätného venca na rodinnú hrobku pripomenuli prínos života a diela Dr. Mikuláša Thege Konkolyho pre rozvoj, históriu a identitu nášho milovaného mesta Hurbanovo.

 

Útržky zo životopisu

Mikuláš Konkoly-Thege sa narodil 20. januára 1842 v Budapešti. Po vysokoškolských štúdiách v Berlíne dvakrát podnikol študijnú cestu po najznámejších európskych observatóriách, aby sa oboznámil s ich výskumným programom a s ich najmodernejším prístrojovým vybavením.
Hvezdáreň, ktorú roku 1871 založil na vlastnom pozemku, sa o niekoľko rokov stala známou medzi astronómami celého sveta. Súbežne vykonával aj geomagnetické a meteorologické pozorovania. Neskôr sa venoval aj astrofyzikálnemu výskumu, vrátane fotografovania vesmírnych telies.
Stal sa členom viacerých erudovaných spoločností, zvolili ho na niekoľko rokov aj za poslanca uhorského snemu, bohatá bola aj jeho publikačná činnosť. Viaceré prístroje sám navrhol a konštruoval. Roku 1899 celý svoj majetok, vrátane observatórií, daroval štátu. Hoci vážnejšie nikdy nebol chorý, 17. februára 1916 zomrel v Budapešti na zlyhanie srdca. Je pochovaný v Hurbanove.

 

dr._mikulas_thege_konkoly_-20._1._1842_-_r3459_res

 

Po stopách vedca

Od roku 1990 pracuje v Hurbanove občianske združenie Spoločnosť Mikuláša Konkolyho-Thege. Jej predsedu Ladislava Drugu (mimochodom, ide o autora objemnej monografie Dejiny astronómie a Slovensko vydanej pred desiatimi rokmi) sme sa opýtali, v čom vidí najväčšie zásluhy tejto osobnosti pri rozvoji vedy.
„Ako astronóm najviac oceňujem jeho priekopnícke počiny pri astrofyzikálnych pozorovaniach komét. V širších súvislostiach by som rád vyzdvihol jeho oduševnenie pre vedecké poznatky s tým cieľom, aby veda slúžila bežnej praxi, v prospech celého ľudstva. Ani jeden zo svojich prístrojov neautorizoval ani nepatentoval, navyše prakticky celý svoj majetok venoval vede a novým objavom. Všetko to verne odráža jeho humanistické cítenie.“

 

Všestranne vzdelaný

Konkolyho všestrannosť je hodná obdivu. Vyučil sa za lodného kapitána a za rušňovodiča. Vynikajúco hral na klavíri a komponoval skladby pre tento hudobný nástroj. Namaľoval aj niekoľko výtvarných diel.
Okrem maďarčiny ovládal nemčinu, taliančinu, francúzštinu a angličtinu. Zachovali sa záznamy, že jeho pomocníčka bola slovenskej národnosti, preto sa s ňou zhováral touto rečou.

 

Čo prezrádza epitaf

Napriek veľkým úspechom a počestným uznaniam si dal koncom života na svoju hrobku vyryť tento epitaf (preklad z maďarčiny): „Skutočný pokoj na tejto zemi nájde chudobný robotník až vtedy, keď mu srdce dotlčie.“
Z čoho pramenila jeho zatrpknutosť? Možno vychádzala zo stareckej únavy, azda bol na príčine požiar prvej svetovej vojny. Mohla to byť okolnosť, že Konkoly nezanechal priameho potomka – ako je známe, oba jeho synovia zomreli krátko po narodení. Všetko je zahalené rúškom tajomstva. Keby však videl, ako sa dnes jeho dielo zveľaďuje, možno by svoje nazeranie na život poopravil.

Tento článok bol prevzatý zo stránok www.novezamky.sme.sk

 

Fotogaléria